Johann Wolfgang Goethe raz povedal: „Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno, povedať niekoľko rozumných slov.“
A práve 5. novembra 2015, v deň osláv našej školy, sme všetci spoločne splnili toto posolstvo. Ale nielen to. Zaspomínali sme si, pousmiali sme sa aj poďakovali všetkým tým, ktorí stáli i stoja za úspechom našej päťdesiatničky. Povieme Vám, že oslava to bola veľkolepá! Spievalo sa, tancovalo... Ale poďme pekne po poriadku.
Začalo to slávnostnou akadémiou v kinosále farského úradu. Slova sa ako prvý ujal pán riaditeľ, Mgr. Vladimír Kaláb. Nechýbala ani príjemná hudba či spev v podaní Alice Furendovej, žiačky 8. ročníka, ale i Katky Balážovej, bývalej žiačky. Svoj herecký talent nám predviedli žiaci v scénke Zborovňa napísanej na motívy súčasného autora Jaromíra Břehového. Svojou chvíľkou poézie potešili srdcia prítomných žiaci 3. ročníka. Ľudový tanec od našich najmenších pookrial duše ľudí a pripomenul nám, v čom spočíva krása nášho kultúrneho dedičstva. Hovorí sa, že ten, kto chce správne pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch ako srdce. A nášmu srdcu ulahodili aj ľubozvučné tóny harmoniky a huslí v podaní bývalých žiačok školy. Tam, kde už nestačili slová, prehovoril tanec. Svoje umenie nám predviedli dievčatá z tanečného súboru LUCKY STEP. A na záver naša jubilantka dostala od žiakov špeciálny darček. Práve na túto príležitosť bola zložená školská hymna, ktorá bola pomyselnou čerešničkou na torte. Neskôr sme sa presunuli na miesto, kde to všetko pred päťdesiatimi rokmi začalo, na pôdu školy.
A čo zaželať našej 50-ročnej dáme? Hádam najviac, čo by sme jej mohli priať, je veľa schopných ľudí. Húževnatých školákov a láskavých učiteľov. Pretože srdce školy tvoria srdcia ľudí, ktorí do nej denne vchádzajú. Milá naša oslávenkyňa, všetko len to najlepšie!!!
Fotografie si môžete pozrieť vo fotoalbume.